ALE SI VLAŽNÝ, VYPĽÚVAM ŤA Z ÚST (Zj 3,16)

            Aká je naša predstava o Bohu? Aj my si myslíme, že v momente, keď si nás Boh pritiahne k sebe bližšie, nečaká nás nič ľahké? „Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje,“ hovorí stará múdrosť a my si pomyslíme s dodatkom: „To nech nás radšej Pán Boh tak moc nemiluje...“
            A tak intuitívne dávame prednosť vychodeným cestičkám, radšej sa držíme v bezpečnej vzdialenosti od Boha a jeho prípadných požiadaviek. V duchovnom živote nič moc neprežívame, ani ale nič moc nám nehrozí. Sme vlažní - ako tí, o ktorých Písmo hovorí: „nie si ani horúci, ani studený, už - už ťa vypľúvam z úst.“
            Pritom sme pozvaní k prekonávaniu prekážok na ceste, k tomu, aby sme napli svoje sily a v spojení s Bohom činili veci, ktoré sú aj mimo našich limitov. Písmo je plné obyčajných postáv povolaných k neobyčajným veciam. My – ako to dovolíme - sa im môžme podobať.

(Marek Orko Vácha, Neumělcům života, str.54)